Americkí Slováci v Americkej občianskej vojne (1861 – 1865)

Americká občianska vojna, alebo aj Vojna severu proti juhu bola konfliktom v Spojených štátoch amerických v rokoch 1861 – 1865. Napriek tomu, že masová emigrácia zo strednej Európy začala o cca 10 rokov neskôr, stopy Slovákov, či ľudí pôvodom z územia dnešného Slovenska nachádzame už aj v tomto konflikte. Väčšina účastníkov boli uhorskí emigranti, ktorí odišli z Uhorska po revolučných udalostiach v rokoch 1848 – 49. Keďže územným jadrom osídlenia amerických Slovákov je dodnes priemyselný severovýchod USA, je prirodzené, že bojovali na strane Únie. Ich účasť v únijnej armáde je možné vysvetliť aj ideologickým presvedčením.

Bitka pri Donelson. Zdroj: Library of Congress

Najznámejším Slovákom bojujúcim v Americkej občianskej vojne je Gejza Mihalóci (Geza Mihalotzy, Mihaloczy). Narodil sa 20. apríla 1825 vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea v Rumunsku). Ako trinásťročný nastúpil do vojenskej akadémie rakúskej armády vo Viedni, slúžil v 33. pešom pluku uhorskej armády ako rotmajster.  V rokoch 1848 – 49 sa pridal k maďarskej revolúcii, zúčastnil sa priamo bitky o Pákozd. Po porážke revolúcie emigroval najprv do Londýna. Jeho prudká povaha ho v anglickej metropole dohnala až k súboju s priateľom Lajoša Košúta Ferencom Pulszkým, rodákom z Prešova. Zo súboja vyviazol Mihalóci s ťažkým zranením, no hneď po vyliečení odcestoval do Chicaga. Tu spočiatku slúžil ako sluha u doktora Františka Valentu.

Gejza Mihalóci. Zdroj: Abraham Lincoln Presidential Library and Museum

Vo februári 1861, dva mesiace pred začiatkom Americkej občianskej vojny, poslal z Chicaga prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi list: „Vážený pane!, Zorganizovali sme v našom meste rotu, zloženú z mužov maďarského, českého a slovenského pôvodu. Keďže sme prvou rotou sformovanou v Spojených štátoch zo zmienených národností, žiadame Vašu excelenciu zdvorilo o povolenie, aby sme sa mohli nazývať Lincolnovi strelci slovanského pôvodu.“ Na spodku listu sa nachádza Lincolnova vlastnoručná poznámka so slovami: „S radosťou vyhovujem vyššie zmienenej žiadosti“.

Gejza Mihalóci píše Abrahamovi Lincolnovi
Original in the Hertz Collection

Jednotka bola spočiatku zle vyzbrojená, z Chicaga odišlo na front len 12 mužov, no postupne bojovala ako súčasť 24. illinoiského dobrovoľníckeho regimentu v niekoľkých konfliktoch v Missouri, Kentucky, Alabame, Tennessee a Georgii. 24. Illinoiský dobrovoľnícky regiment bojoval pod jeho vedením v troch ťažkých bitkách. V prvej bitke o Perryville v roku 1862 vybojoval sever aj za cenu ťažkých strát strategické víťazstvo. Druhá bitka – pri rieke Stones bola jednou z najkrvavejších v konflikte. Uskutočnila sa na Silvestra 1862, vyhral sever.

Karta vojaka Gejzu Mihalóciho

V poslednej veľkej bitke pri zátoke Chickamauga v septembri 1863 Mihalóciho vojsko v boji s Konfederáciou prehralo. Mihalóci v americkej armáde dosiahol hodnosť podplukovníka (lieutenant colonel). Začiatkom roku 1864  Mihalóciho v bitke u Buzzard Roost ťažko ranil granát, ktorý mu odtrhol kus dlane. Napriek tomu bojoval, no o pár dní ho postrelila osamelá guľka. Hoci k jednotke došiel sám, zraneniu 11. marca 1864 podľahol. Jedna z amerických pevností sa dodnes volá Fort Mihalotzy. Pochovaný je na cintoríne v meste Chattanooga v štáte Tennessee.

Hrob Gejzu Mihalóciho v Chattanooga, Tennessee

Z Turca, z okolia Martina pochádzal generál Únie Eugen Kozlay. Aj on predtým bojoval v maďarskej revolúcii. Po jej porážke sa usadil v nemeckej osade v New Yorku. V roku 1861 dostal ponuku vytvoriť z nemeckých osadníkov dobrovoľnícky pluk. Bojoval aj v najznámejšej bitke Občianskej vojny – v Gettysburgu. Po vojne žil v Brooklyne, kde pracoval ako inžinier. Zomrel v roku 1883.

Eugen Kozlay

Jeho potomkovia len prednedávnom zverejnili jeho takmer 500 stranový denník, písaný prevažne po maďarsky, obsahujúci však aj jednu slovenskú báseň. Kozlay spontánne opisuje čo v svojom živote zažil „Na starobu pre vlastné pobavenie“. Opisuje rodné Uhorsko, píše, akú mal radosť, keď sa ako 13-ročný guľoval s dievčatami, o plavbe do Ameriky, ktorá trvala neuveriteľných 72 dní, ale aj o pocitoch, ktoré zažíval, keď v New Orleanse videl naživo trh s černošskými otrokmi.

Naturalizačná karta Eugena Kozlaya

„Slovák, telom i dušou oddaný svojmu starému kmeňu.“ Tak označil ďalšieho bojovníka v Občianskej vojne s koreňmi na Slovensku Fridricha Werthera jeho priateľ, spolubojovník a český dobrovoľník Zajíček.

Zoznam dobrovoľníkov nemeckého kapitána Antona Pokorného so seržantom Fridrichom Wertherom

Do únijnej armády sa prihlásil dobrovoľne na Lincolnovu výzvu, dotiahol to na dôstojníka, zrejme bol vzdelaný a v New Yorku vlastnil reštauráciu, kde sa radi stretávali najmä českí emigranti. Po vojne vraj túto reštauráciu predal a zmizol bez stopy niekde na Divokom západe, kam ho zlákala zlatá horúčka.